Kajak Canoe klub bol v našom meste založený v polovici šesťdesiatich rokov minulého storočia. Nadšenci okolo Istvána Székelya (Pista-bácsi) , nestora kanoistiky v meste pri Dunaji si našli svoj prvý domov v Hrušove. Hlavným cieľom klubu bolo a dodnes je dať šancu deťom športovať a využívať výborné možnosti na rýchlostnú kanoistiku a vodnú turistiku.
Na začiatku pracovali v amatérskych podmienkach, no napriek tomu sa prepracovali medzi najúspešnejšie kluby v Československu a neraz sa presadili aj na vrcholných svetových podujatiach. Klub postupne získaval na popularite, členská základňa sa rozrastala čoraz rýchlejšie a na tréningoch bolo stále viac a viac detí. V úvodných mesiacoch Šamorínskych kanoistov prichýlil k sebe bývalí pretekár, neskôr tréner a funkcionár klubu Marián Tesarík ( st. ), ktorý mal v Hrušove pri Dunaji chatku. Neskôr klub dostal vlastné priestory. V dolnej časti budovy boli lode, v hornej šatne, kancelária a pár izieb. Blížiacou sa výstavbou vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros sa členovia klubu museli vysťahovať z chatky. V roku 1979 dostali k dispozícii netradičný nový domov. Bola to výletná loď properler DEVÍN ktorá bola postavená v roku 1911 a dlhé dasaťročia premávala po Dunaji. Prevážala turistov v Bratislave z jedného brehu na druhý. Na lodi sa vytvorili izby, šatňa a kancelária. K nej sa ukotvil ponton, kde si našli svoje miesta kajaky a kanojky. V tom istom roku sa priamo v meste v blízkosti basketbalovej haly začalo s budovaním telocvične a špeciálneho pádlovacieho bazénu, ktorý dodnes slúži počas zimnej prípravy pretekárov keď nie je možné kvôli nepriazdnivému počasiu trénovať na vode. Po ukončení budovania vodného diela a prehradení Dunaja sa športovci presťahovali z toku rieky Dunaja do provizórneho hangáru v Čilistove. Tá bola umiestnená neďaleko terajšieho pôsobiska v tesnej blízkosti novo vybudovaného priesakového kanála kde trénovali v ,,sparťanských,, podmienkach. V roku 2007 im bola pridelená v Čilistove bývalá budova kotolne, ktorá sa vďaka neúnavnému úsiliu členov a priateľov klubu a taktiež podpori prostredníctvom eurofondou zrekonštruovala a prerobila na krásnu lodenicu s kompletným zázemím ktorá je na vysokej úrovni a dodnes poskytuje domovinu pre členov klubu.
Vďaka vynikajúcim výsledkom roku 2010 došlo v živote klubu k významnej a prelomovej udalosti. Klub získal 31 slovenských majstrovských titulov a v Slovenskom pohári skončili na druhej priečke. O rok neskôr klub prvý krát triumfoval v Slovenskom pohári a stal sa jednotkou medzi Slovenskými klubmi. Toto prvenstvo si potom udržal neuveritelných 5 po sebe nasledujúcich rokov.
Náš klub je úspešným a veľmi populárnym nielen v našom meste ale aj za jeho hranicami. Počas svojej existencie si vybudoval výborné meno na celom území Slovenska, ale aj mimo republiky. V lodenici v Čilistove sa vytvorila výborná partia. Tréneri sú na vysokej profesionálnej úrovni a patria k trénerskej špičke na Slovensku. O ich umení svedčí skutočnosť, že v skromných Šamorínskych podmienkach v klube pravidelne vyrastajú kajakári a kanoisti, ktorí patria k Slovenskej a neraz aj k svetovej špičke. Klub sa snaží pripraviť najlepších kanoistov a kajakárov na profesionálnu kariéru, ktorí budú v budúcnosti reprezentovať Slovensko na medzinárodných regatách, európskych a svetových šampionátoch a na letných olympiádach. Odchovanci Šamorínskej kanoistiky už viac krát úspešne reprezentovali našu krajinu na svetových šampionátoch a letných olympijských hrách.
V súčasnosti máme troch skvelích kajakárov ktorý patria k svetovej kanoistickej špičke: Gábora Jakubíka, Tibora Linku a Csabiho Zalku. Doteraz najvzácnejší kov, striebornú medailu získal Tibor Linka v 2016 na letných olympijských hrách v Brazílskom Rio de Janeiro v kategórii K4 na 1000m.
Predsedníctvo:
Predseda klubu: Imrich Tóth
Podpredseda: Csaba Orosz
Členovia:
Arpád Boros, Eugen Csenkey, Eugen Honti, Juraj Hideghéty, Tibor Orosz, Gejza Vass
Turisti:
sú to bývalí aktívni pretekári, rodičia pretekárov, alebo len ludia ktorí majú radi vodnú turistiku, aktívne alebo menej aktívne tvoria zázemie pre chod klubu, medzi sebou označovaní len ako
“OLDBOYS” aj keď sú medzi nimi členovia nežnejšieho pohlavia.